Keď sa v spoločnosti spomenie skratka AI (čítajte éjáj), ktorá v anglickom origináli “artificial intelligence” znamená pojem umelá inteligencia, ľudia zvyknú mať rôzne reakcie. Niekto v nej vidí hrozbu, iný príležitosť. Ako je to naozaj? Čo dobré či menej dobré tento revolučný digitálny vynález prináša do bežných životov Slovákov? Poďme sa na to pozrieť.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na pojmy: AI v školstve, AI v umení, AI a financie, AI a ľudské zdroje.
NAJSKÔR MALÉ OKIENKO DO POJMOV A MINULOSTI
Vyskúšali sme si jednu zábavnú hru. Spýtali sme sa samotnej umelej inteligencie, ako by definovala samú seba:
Zadanie od nás pre ňu znelo (v AI svete sa takéto zadanie nazýva “prompt” a píše sa napríklad do „četovacieho“ okna na konkrétnej webstránke, ktorá poskytuje služby AI):
,,Čo znamená pojem umelá inteligencia?“
Pojem „umelej inteligencie“ (UI) označuje schopnosť strojov, počítačov alebo systémov vykonávať úlohy, ktoré by normálne vyžadovali ľudskú inteligenciu. Táto inteligencia zahŕňa rôzne schopnosti, ako je učenie sa zo skúseností, adaptácia na nové situácie, rozpoznávanie vzorov, riešenie problémov a rozhodovanie.
(Zdroj: ChatGPT, https://chat.openai.com/)
A ako nám odpovedala na zadanie: ,,Opíš nám, prosím, v skratke históriu umelej inteligencie.“
Opäť vyberáme iba stručný výsek:
Ako vidíte, texty majú veľmi dobrú gramatiku, logiku aj štylistiku. Nájdu sa v ňom však aj chybičky. Jedna – dve gramatické, to sa stane aj človeku. No pri umelej inteligencii stále platí, že si treba veľa vecí overovať.
Ona samotná stále „rozmýšľa“ iba štýlom „čo si prečítam na internete“, a ak si prečíta na internete nepresné informácie, tak aj šíri nepresné informácie ďalej (!).
Rovnako sa neustále musí aktualizovať, niektoré najnovšie udalosti či poznatky jej môžu unikať.
Je tu však s nami už nejaký čas a mnohí ani netušia, kde všade sa už udomácnila – internetové vyhľadávania, algoritmy sociálnych sietí či domáci asistenti (napr. Alexa či Siri).
Najnovšou formou AI je takzvaná generatívna AI, teda taká, ktorá generuje nový obsah. Medzi najpopulárnejšie, a treba povedať, že aj najžiadanejšie služby súčasnosti v tomto smere patria:
- četovacie služby: chatbot ChatGPT (vyslov “čet džípítý”) od firmy OpenAI, Google Bard či Microsoft Bing,
- generátory obrázkov ako Midjourney či Dall-E,
- generátory videa ako Synthesia, AI Studios alebo InVIdeo, atď.
A v ktorých odvetviach sa už AI využíva v praxi? Skoro všade:
- zdravotníctvo (napr. predikcia rakoviny),
- doprava (riadenie dopravy),
- obchod (predikcia správania sa zákazníkov),
- energetika (zlepšenie plánovania a riadenia energetických systémov),
- veda (zber, analýza údajov),
- školstvo a vzdelávanie (príprava školských materiálov),
- finančníctvo (personalizované finančné plány),
- obrana (stratégia a plánovanie vojenských akcií),
- technický a automobilový priemysel, a pod. (robotická automatizácia, autonómne autá)
Pozrime sa na niektoré oblasti bližšie.
AI V ŠKOLSTVE
AI je pre školstvo stále viac pokrokom namiesto strašiakom, ako to bolo donedávna. Sme na prahu obrovských zmien, ktoré AI prináša do školského systému. Mnohé vyučovacie predmety sa budú meniť podľa potrieb trhu. Už dnes sledujeme, ako AI dokáže jednoducho nahradiť napr. povolanie rádiológa a preto sa časom možno nebude ani vyučovať.
Podľa odborníkov raz budeme svedkami aj tzv. individuálnych domácich úloh, ktoré budú vďaka AI zohľadňovať možnosti každého jedného žiaka.
Najväčšou aktuálnou výzvou je dnes pre učiteľov motivácia študentov, aby písali svoje záverečné práce bez pomoci AI. Antiplagiátorské systémy ich totiž odhaľujú iba ťažko. A tak v roku 2023 učitelia často riešia dilemu, či je práca v ich rukách originálom alebo umelým výtvorom.
Takáto situácia nevzniká iba na Slovensku. Používanie ChatGPT, teda robota, s ktorým si môžete písať a on vám odpovedá na vaše otázky, zakazujú napríklad aj na školách v Indii, Francúzsku či niektorých častiach USA.
Na druhú stranu, aj u nás sú už školy, ktoré ChatGPT zásadne podporujú a kreativita študentov je smerovaná k zmene rozmýšľania (vytváraniu správnych “promptov” = otázok pre AI) a kreatívnemu dolaďovaniu detailov – napr. pri tvorbe dizajnových grafických návrhov.
Náš postreh:
Dobrý potenciál pri využívaní umelej inteligencie vidíme napr. vo výpomoci pre samotných učiteľov. AI vie určite pomôcť pri opravovaní testov a písomiek, ktoré učitelia často vyhodnocujú na úkor svojho voľna. A to už znie ako fajn benefit.
AI môže byť dobrým pomocníkom, aj ak si chce váš introvertný tínedžer precvičiť konverzáciu v cudzom jazyku, ale na rozhovor s „reálnymi“ ľuďmi nemá odvahu.
AI V UMENÍ
Aj v umení už dlhší čas sledujeme vášnivé debaty na tému umelej inteligencie.
Ako sme spomínali vyššie, generatívna AI priniesla portály, na ktorých si za pár sekúnd viete vygenerovať obrázok podľa vašich predstáv. Tohto sa zľakli mnohí umelci, fotografi, maliari, dizajnéri či ilustrátori.
Podobne to funguje aj v iných odvetviach – hudba, módny priemysel, spisovatelia, žurnalisti, architekti, … Zrazu ich dielo dokáže niekto vytvoriť za pár sekúnd a násobne lacnejšie. Môže ich preto AI plne nahradiť?
Vznikajú dohady nielen o tom, či je to etické, spravodlivé, na stole sú však tiež otázky ohľadom autorských práv. Generatívna AI sa učí vygenerovať obrázky či texty na základe obsahu, ktorý do nej niekto „dal“, čiže otázka znie: Ak vie vygenerovať novú Mona Lisu, nemala by platiť práva za použitie tej „starej“ slávnej?
A naopak.
Po celom svete sa snažia umelci nájsť si cestičku, ako pracovať s touto novou pomôckou. A keď už raz vytvoria pieseň či celý album, sochu, dizajn, text na základe AI, mali by si vlastne na ne nárokovať autorské práva?
Pozrime sa ešte na zopár zaujímavostí, ktoré priniesla AI do umeleckého sveta:
- dokončila Beethovenovu nedokončenú symfóniu,
- oživila hlas Karla Gotta či Jula Satinského,
- unifikovala ľudskú tvorbu a obchádza rôzne tabu, keďže pri generovaní obsahu AI často nerešpektuje kultúru, etnikum a ďalšie pre mnohých dôležité fakty, ak to nie je vyslovene zadané,
- vytvorila videá alternatívnej budúcnosti, ak by niektorá dávna kultúra resp. ríša zotrvala a “dobyla” vesmír,
- spracovala zvieraciu symboliku krajín do grafickej podoby,
- a samozrejme urýchlila rutinné práce umelcov – dnes sa píšu texty či upravujú fotografie vo veľkých počtoch niekoľkonásobne rýchlejšie ako iba pár rokov dozadu.
Umenie je jednoznačne jedno z tých odvetví, kde sa prítomnosť umelej inteligencie musí spracovávať citlivo a s rešpektom k tomu, čo nám umenie má prinášať – nevšedný zážitok, založený na kreativite.
AI A FINANCIE
Finančné odvetvie je jedno z tých, kde nám umelá inteligencia jednoznačne prináša efektívnejšie využitia rôznych služieb, presnejšie analýzy potenciálnych príležitostí a rizík, či výstrahu pred kybernetickými útokmi. Využíva sa nielen pre spotrebiteľov, ale aj rôzne inštitúcie.
Umelá inteligencia sa podľa dotazníkového prieskumu Národnej banky Slovenska využíva najmä na udržanie klientov, posúdenie výnimiek na zľavy, biometriu či inú vzdialenú identifikáciu klienta alebo na rôzne predikčné modely.
Avšak vás asi zaujíma využitie v osobnom živote.
Možno by ste boli prekvapení, kde všade už je umelá inteligencia implementovaná. Skúste si otvoriť povedzme internet banking vo vašom mobile.
Mnohé banky už dnes vďaka AI ponúkajú priamo v aplikácii mobilu služby, šité na mieru ich klientov a zohľadňujú ich individuálne potreby a správanie sa (napríklad poistné služby, používanie búrz a pod.).
Umelá inteligencia dnes pomáha ľuďom sporiť, plánovať dôchodok či analyzovať rozpočet v domácnosti (koľko sa míňa na auto, kultúru, nákupy v supermarketoch, …). S jej pomocou viete dokonca aj bez reálnych znalostí investovať na finančných trhoch.
Ale pozor, jej rady síce vychádzajú z reálnych údajov, ak ich však nemá, môže si ich “domyslieť”… a môžu jej byť aj podvrhnuté nesprávne… čo znamená, že jej rady nemusia byť vždy správne.
Náš postreh – výzvy pre bezpečnosť:
Treba si uvedomiť, že s vyšším počtom cenných dát v systémoch prichádzajú aj väčšie riziká ich zneužitia a hackerských útokov.
Veľa expertov sa zaoberá aj tým, ako zabezpečiť, aby boli predpovede na finančných trhoch, tvorené umelou inteligenciou, skutočné prínosné. Nesmú skresľovať dáta podľa ľubovoľného obsahu, ktorý na internet pridáva celý svet. Niektorí analytici v tejto súvislosti skloňujú dokonca aj slová ako finančný kolaps a kríza.
Aby tých rizík nebolo málo, je nutné podotknúť, že spoliehaním sa na AI programy môže výrazne zoslabnúť aj naša vlastná finančná gramotnosť a rozhodovacia schopnosť v oblasti nakladania so svojim majetkom a peniazmi.
AI A ĽUDSKÉ ZDROJE
Ako posledný bod si dajme jedno z najdiskutovanejších využití AI – v sektore práce. Umelá inteligencia prichádza ako nový zamestnanec, ktorý nám chce pomôcť, alebo nás pomôže vytlačiť z pracovnej pozície?
Už sme uviedli, že niektoré povolania umelá inteligencia vysoko pravdepodobne časom nahradí. Vo všeobecnosti panuje názor, že to budú tie najmenej „zaujímavé“ resp. manuálne sa opakujúce práce, ktoré majú potenciál pre automatizáciu. Svet sa domnieva, že pre ľudí potom zostanú tie kreatívnejšie a lepšie platené zamestnania.
Vyššie sme spomenuli príklad povolania rádiológa, ale spadá sem aj spravidla nie veľmi obľúbené zamestnanie – zákaznícky servis. Už dnes sme svedkami toho, ako nám na otázky k produktom a službám odpovedajú naprogramovaní roboti (chatboti či umelé hlasy na zákazníckych linkách). Podľa dát sú “ohrozené” aj iné zamestnania – napr. tzv. náborové pozície. Umelá inteligencia dnes totiž dokáže vytvoriť kvalitné dotazníky a otázky, ktoré pomáhajú pri zháňaní nových ľudí do firmy.
Veľakrát sa v súvislosti s AI skloňujú aj pozície spojené s písaním – redaktorská práca, písanie pre marketingové účely. Vlastne aj tento článok by asi vedela napísať AI.
No pri mnohých povolaniach stále treba mať prítomný ľudský dohľad, korektúru. Lebo súčasné AI nedbá na racionálno, ale iba na spájanie informácií.
Výstupom tejto kombinácie môže byť, že napísanie jedného článku aj s odbornou prípravou nebude trvať 5 hodín, ale za jeden deň ich vznikne napríklad až 10.
V mnohých odvetviach je potenciál AI v skvalitňovaní výstupov – napríklad čítanie röntgenov v zdravotníctve, lepšie bezpečnostné prvky v automobiloch, predpovede počasia v rizikových oblastiach, spracovanie sumarizácie dát v tabuľkách a v účtovníctve, pri tvorbe daní, ….
Dokonca aj vo verejnej správe môže mať umelá inteligencia svoje miesto.
Predstavme si inteligentne a vždy aktuálne riadenú dopravu, semafory prispôsobené zápcham, šetrné pouličné osvetlenie. To všetko môže byť práca pre AI.
Rovnako ako pri iných rýchle sa vyvíjajúcich technológiách, AI nie je len dôvodom na zánik pracovných pozícií, ale aj dôvodom vzniku nových.
Pozície, ktoré poznáme dnes, budú o desať rokov pravdepodobne úplne zmenené. Jeden príkladov – možno ste sa už stretli s pracovnou pozíciou prompt inžiniér. Ide o človeka, ktorý zadáva pokyny umelej inteligencii a tá na základe nich generuje obsah. Znie to jednoducho, až kým si nevyskúšate reálne zadávanie. Naozaj treba zmeniť spôsob myslenia.
O túto pozíciu je inak obrovský záujem vo všetkých vyššie spomenutých odvetviach.
ČO SI Z TOHO CELÉHO ZOBRAŤ?
Na záver zhrňme iba toľko – digitálna transformácia a transformácia smerom k využívaniu umelej inteligencie je nevyhnutná. Strach z nej je normálny. Dokonca očakávaný.
Pri každej veľkej revolúcii a vynálezoch bol prítomný strach z nového. Otázkou zostáva iba to, ako citlivo, bezpečne a nakoniec aj inteligentne dokážeme ako ľudstvo “zapracovať” umelú inteligenciu do našich životov.
