Ako pracujú počítače? Ako „rozmýšľajú”? Možno to vyzerá zvláštne, ale pracujú v podstate čierno-bielo. Celé sú založené na tzv. bitoch.
Bit je základnou jednotkou informácie a zároveň najmenšou pamäťovou jednotkou počítačov, takpovediac základným neurónom. Znie to komplikovane? Také ťažké to však nie je!
Na rozdiel od bytu na bývanie, ktorý môže byť nadobúdať naozaj všelijaké podoby, bit môže nadobúdať iba dve podoby. Nazývať ich môžeme rôzne: pravda – nepravda, jednotka – nula, áno – nie, zapnutý – vypnutý, biela – čierna.
Jedným bitom teda vieme vyjadriť práve dva stavy. Náš svet je však omnoho pestrejší a na jeho popísanie dva odtiene nestačia. Koľko hodnôt by sme dostali, ak by sme sa pozerali na vždy odlišný párik bitov v počítačovom parku?
Ako vidíme na obrázku, dva bity môžu reprezentovať až štyri rôzne stavy. Je jedno, ako si tie stavy pomenujeme – 0, 1, 2 a 3 alebo červená, žltá, modrá a zelená, vždy budú len štyria kamaráti. Alebo nie? Nuž, popísať celý svet len štyrmi stavmi by bola nesmierne nepresná vec.
Takto sa dostávame k ďalším väčším jednotkám informácií – k bajtom. Bajt (angl. byte) je skupina niekoľkých bitov (v súčasnosti sa do bajtu štandardne spája osem bitov). Podobne ako vyššie, koľko rôznych stavov vieme reprezentovať jedným bajtom? Bude to veľký bytový dom alebo iba malá chalúpka?
Keby sme si to nakreslili podobne, ako pri tej našej dvojici bitov v parku, prišli by sme na to, že osem bitov môže tvoriť 2*2*2*2*2*2*2*2, t.j. 28. Takto to vyzerá ako zložitá matematika. Radšej si povedzme výsledok – je to až 256 rôznych stavov a toto je vlastne jeden bajt (má značku B). Do toho sa už zmestí väčší kúsok nášho sveta. Ako by niektoré z týchto stavov vyzerali si môžeme znázorniť nasledovne:
Jeden kilobajt (kB) by mal teda obsahovať 1024 bajtov, jeden megabajt (MB) 1024 kilobajtov, jeden gigabajt (GB) 1024 megabajtov atď.
Že ste to už niekde videli? Áno, veľkosti pamätí či diskov počítačov sa píšu práve takto.
Kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa však napokon zmenilo, čo tieto jednotky vlastne predstavujú, a to tak, aby predpony kilo-, mega-, giga – a podobne korešpondovali s predponami podľa Medzinárodnej sústavy jednotiek (SI)https://www.smu.sk/. Žiadne odchýlky a “skoro”, ale presné tisícnásobky a hotovo.
Kilobajt (kB) je teda v súčasnosti skutočne 1000-násobkom bajtov (B), gigabajt (GB) 1000-násobkom kilobajtov (kB), atď.
Pre ľahšie pochopenie k tomu krátka prevodová tabuľka:
Pre pôvodné násobky vychádzajúce z čísla 2 sa zaviedli predpony kibi-, mebi-, gibi-, ale dnes ich nikto nepoužíva a keď áno, aj tak väčšinou nesprávne.
A opäť tá zmena možno vznikla v nejakom ďalšom hlučnom byte. Plnom rôznych ľudí, pokúšajúcich sa nás domotať. Čo myslíte, podarilo sa im to?
