3 tipy, ako zvládať nenávisť na internete

Internet je tu s nami už celkom dlhú dobu (jeho hlavné funkcie vznikli medzi rokmi 1980 až 1990). No zdá sa, že aj keď má už viac ako 30 rokov, stále sa o ňom máme veľa čo učiť. Hlavne o tom, ako ho používať, aby ľudí spájal a nie rozdeľoval. Je na to vôbec nejaké riešenie?

Upozornenie: Ak vám toxicita, hejt a kritika na internete nevadia, alebo sa v nich dokonca vyžívate, toto nie je článok pre vás. Ak s ňou naopak máte problém, čítajte pozorne, toto nie je bulvárny článok.

Udalosti posledných mesiacov z politického aj spoločenského sveta na Slovensku (falošné politické videá, atentát, vojna, voľby, poplašné správy na školách, online šikana v komentároch) sa výrazne odrazili nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj na internete. Špeciálne na sociálnych sieťach, v komentároch pod príspevkami, v článkoch a diskusiách či v reakciách na videá.

Máme vôbec zručnosti s používaním internetu?

Treba si uvedomiť, že internet k nám prišiel ako veľká voda. Bez prípravy, pravidiel a návodu. Rovnako tak aj sociálne siete (článok o sociálnych sieťach sme priniesli na jar 2022). A tak to dnes aj vyzerá…
Chýbajú nám základné poznatky z digitálnej výchovy. Vieme, čo je to bezpečnosť v aute, ale nevieme, čo je to bezpečnosť na internete.
Príkazy, odporúčania a zákony, ktoré poznáme z reálneho sveta sa v online prostredí rozplývajú a dovoľujeme si k sebe oveľa viac. Lebo sme akože “anonymní”.
Avšak, pozor! Nenávisť v online svete či rozdeľovanie sa na dobrých a zlých by nemalo byť niečo, na čo si máme zvyknúť.

Ako môže každý z nás zlepšiť/zjemniť online prostredie?

V prvom rade si treba uvedomiť, čo dobré ostré názory na internete prinášajú? Nič. Iba zhoršujú pocity nás aj všetkých okolo, otázkou však je kto by chcel žiť v prostredí, kde si všetci nadávajú a sú na seba zlí. A nie, nie je to ani len “akože sranda”.

Ako to už pri zmenách býva, treba vždy začať od seba. Ak chcem niečo zmeniť, nemám to čakať iba od druhých.

Je potrebné vzdelávať sa v oblasti online sveta, zaujímať sa o to, ako fungujú služby a sociálne siete, ktoré využívame. Naše JA tam nemá byť iné, tvrdšie, drsnejšie – ale rovnaké, ako keď sa stretneme so susedkou, bratrancom či dávnou kamarátkou – keď chceme ukázať zo seba to najlepšie. Nemáme sa snažiť o slušnosť a dobrý príklad iba kvôli sebe, ale aj preto, lebo ďalšie generácie už svet bez internetu nepoznajú. A to, čo tam vidia, považujú za normálne.

Mnohí z nás už dávno vyšli zo školských lavíc a pravidlám internetu sa učíme za pochodu. Preto si to trochu uľahčime 3 odporúčaniami ako vnímať zlé správy, dezinformácie či „hejty“ (nenávistné vyjadrenia) vo svete internetu.

Prečítajme si ich, pozdieľajme ich medzi sebou, pobavte sa o nich s tínedžermi v škole aj so susedou, ktorá má profil na internete.

3 tipy, ako sa nedať vtiahnuť do negativity na internete

1. Poznajte rozdiel medzi “hejtom” a kritickým názorom

Hejt nie je názor. Jeho úlohou je ublížiť, vyventilovať frustráciu komentujúceho a nemá žiadny logický základ. Často býva plný hanlivých slov.

Pri vymieňaní si hejtov na internete nejde o vzájomné počúvanie sa. Často dokonca prichádza od anonymných alebo umelo vytvorených profilov. Jeho cieľom je iba štvať ľudí proti sebe.
Prečo? Dôvody sú rôzne, všeobecne však platí, že psychicky “rozrušený” človek je ľahším cieľom.

Bohužiaľ, hejt je v súčasnosti bežne okolo nás. V politike, v službách, na pracoviskách, v škole a hlavne v našich mobiloch a počítačoch. Podľa prieskumu je až 15 % zo všetkých komentárov na slovenskom Facebooku nenávistných. A čo je horšie, negatívne správy sa šíria až 20x rýchlejšie, ako tie dobré.

Prečo? Lebo hnev je jedna z najsilnejších emócií, silnejšia ako šťastie alebo radosť.

V kritickom názore ide na rozdiel od hejtu o snahu o konštruktívny dialóg. Kritizujúci sa nesnaží druhú stranu znemožniť, ale naopak, snaží sa ju kritikou posunúť ďalej. Takýto človek však používa v diskusii reálne podložené dáta a fakty a najmä počúva názor druhej strany. Výsledkom kritickej diskusie totiž má byť obojstranný rešpekt.

Zamyslite sa, kedy ste naposledy viedli takúto diskusiu.

Naučiť sa dávať vecnú a emočne nepodfarbenú kritiku bez urážok a odsudzovania je ťažké, ale práve toto by malo byť našou prioritou. Tak, ako nás kritika od trénera posúva ďalej, tak by nás mali posúvať aj názory rôznych ľudí na internete. Nie naopak.

2. Poznajte zdroj informácie na internete – neverte všetkému, čo vidíte

Už dávno nie sme v dobe, kedy sa informácie hľadali v knihách, ktoré prešli recenziou a kontrolou správnosti.
Je snáď jasné, že informácia pochádzajúca z vedeckého článku alebo aspoň z kvalitného tínedžerského časopisu má inú váhu.

Na internete si denne prečítame stovky slov a viet. Napísať ich však mohol ktokoľvek nezávisle od toho, či sa v danej téme vyzná alebo len špekuluje. Aj tak si však ich prostredníctvom vytvárame názory – preto je veľmi dôležité poznať, kto ich vytvoril, teda ich zdroj. Aby sme vedeli odhadnúť, čo by malo byť odborné a potvrdené, a ktorá informácia môže byť naopak klebetou/konšpiráciou alebo len pomýleným názorom.

Príklady, že znalosť zdroja informácie pomáha:

• Slováci si podľa štatistík prečítajú iba nadpis článku zdieľaného na Facebooku a už aj komentujú príspevok. Bez prečítania si obsahu!

Nadpisy článkov pritom bývajú veľmi často zavádzajúce, bulvárne, s cieľom zvýšiť záujem o kliknutie nezávisle od skutočného obsahu článku – veď to poznáte – “Babka zabila sekerou” alebo “Oravské dievčatá zvládli varenie na výbornú” – čo vás viac zaujme?

Rada tu je jasná – vždy si prečítajte celý zdroj informácie, teda článok samotný!

• Čitateľ si častokrát prečíta iba sprievodný názor osoby, ktorá zdieľa článok (nie však článok samotný) a na základe neho si vytvorí mylný názor, ktorý vzápätí zdieľa v komentároch.

Toto spôsobuje lavínu ďalších príspevkov, v ktorých sa rozoberá takáto mylná informácia a nikto sa už nepozrie na pôvodný text. Je to začarovaný kruh a ideálny nástroj na tvorbu hoaxov (neprávd) a dezinformácií.

Nikdy si preto nevytvárajte názor iba na základe komentárov. Dajte si námahu a prečítajte si zdrojový obsah.

• Pozor aj na archívne videá alebo články so snahou oživiť staré kauzy – na Facebooku často kolujú recyklované videá a obrázky s rôznymi ostrými názormi, spravidla reflektujúcimi citlivé témy v spoločnosti.

Ich úlohou je relatívne bez námahy podnietiť nové kolo emotívnych reakcií, to aj napriek tomu, že pôvodný obsah môže mať už aj 3 alebo 5 rokov.

Nezriedka sú vložené do umelo upraveného aktuálneho kontextu, aby spôsobili nové zdieľania na internete.

Dobrým príkladom narábania s kontextom a menením verejnej mienky či dokonca politických preferencií je dokument o škandále prostredníctvom Facebooku pred prezidentskými voľbami v USA.

Ak si myslíte, že je to iba fikcia, zamyslite sa, komu tento prípad najviac prospel.

• Podobne ako vyššie fungujú aj účelovo prestrihané videá, vymyslené videá či dokonca tzv. “deep fake” videá (t.j. upravené umelou inteligenciou tak, aby nahradili pôvodného aktéra zvolenou osobou, ktorá to však nikdy nepovedala/neurobila – takto je možné vytvoriť napr. známu osobu, ktorá hovorí hlasom znejúcim ako jej vlastný).

Dôležité pri pozeraní videí či obrázkov na sociálnych sieťach je preto pozrieť si aj, kto ho uverejnil / zdieľal, aký dal k nemu sprievodný text a aké emócie video vyvoláva. Hnev? Pochopenie tajnej konšpirácie? Návod ako ľahko zbohatnúť?

Typický obsah dezinformácií…

3. Nebuďte naivní – poznajte hrozby sociálnych sietí a výrazy ako troll, bot a pod.

Akonáhle sa pripájate na sociálne siete, stávate sa konzumentom všetkého obsahu, ktorý tam je. Vrátane mnohých komentárov, ktoré by ste v reálnom svete neriešili.
Drvivá väčšina negatívnych komentárov totiž nevzniká pre konkrétneho človeka, ale ako tichá návnada pre každého čitateľa.

Vedeli ste, že podľa odborných štatistík prvé tri komentáre pod príspevkami vytvárajú celkovú náladu, ktorou sa bude uberať samotný príspevok? Ak sú negatívne, negativita sa zvykne “nabaľovať” s každým ďalším komentujúcim. Ak sú pozitívne, konverzácia si zväčša udrží pozitívny tón.

Ako sa tvoria negatívne príspevky?
Okrem náhodných tvorcov je typická napr. tvorba pomocou naprogramovaných botov (teda strojov), ktoré majú za úlohu skompromitovať tému príspevku. Môže tam byť aj iný motív, napr. klamstvo s cieľom dosiahnuť prekliknutie niekam na podvodný web/profil, kde od vylákajú údaje či peniaze. Pamätajte si – vždy dávajte pozor kam klikáte alebo na čo odpovedáte.

Úplne bežnou súčasťou komentujúcich sú však aj takzvaní trollovia – komentátori, ktorí majú za cieľ rozvášniť používateľov sociálnych sietí. Motív môže byť rôzny – pre zábavu, ale aj platený – politický, mocenský, vojnový.
Ak sa stretnete s takýmto negatívnym, agresívnym či až zákony porušujúcim komentujúcim (a je ich veľa), máte niekoľko možností:

• Vymazať ho (ak je účet váš) – najmä zodpovedné organizácie či ľudia s dobrým menom sa tomuto kroku snažia vyhýbať, radšej v komentári hľadajú podstatu „hejtu“, na ktorú podľa možnosti vecne odpíšu. Lebo pri vymazaní sa stáva, že troll pokračuje s kontextom sťažnosti na cenzúru.
• Odpísať naň – ak odpisujete na trollí komentár, tak nie pre trolla, ale pre tých, ktorí si čítajú diskusiu. Vaše stanovisko ku komentáru by malo byť vecné a bez emócií. Čakajte však, že troll bude ďalej trolliť. Zlaté pravidlo znie = neodpovedajte ihneď. A už vôbec nie v hneve.
• Nahlásiť ho – možno ste to netušili, ale sociálne siete majú svoje pravidlá. Medzi nimi je aj pravidlo, ktoré jasne odsudzuje používanie hanlivých výrazov.

Ako však slovenský internet naznačuje, toto pravidlo sa dodržuje iba málokedy. Preto máte k dispozícii v diskusiách či komentároch niekoho možnosť nahlásiť (aj s dôvodom vašej sťažnosti. Nemusíte sa hanbiť tak urobiť, máte právo udržiavať pozitívnu komunitu vo svojom okolí).

Vedeli ste, že aj vy sa môžete (nechtiac) stať trollom?

A že to záleží aj od takých faktorov, ako napríklad dňa v týždni, prípadne aj fázy samotného dňa?
Ako zaujímavosť – ak si budete čítať negatívne komentáre napríklad v pondelok večer, radíme vám neodpovedať. Podľa výskumu, ktorý vznikol v spolupráci Stanford a Cornell University, práve v tomto čase reagujeme najnevhodnejšie.

A na záver ešte jeden tip:

Rozprávajte sa o starých aj nových online nástrahách s deťmi, mladistvými, ale napr. aj so staršími ľuďmi, ktorí s internetom nevyrastali.
Nebagatelizujte fakty, o ktorých vám hovoria. Vďaka informáciám z internetu si totiž môžu ľahko vytvoriť mylný názor a je veľmi ťažko ho opraviť, keď sú o ňom presvedčení. Takto častokrát vznikajú súčasné rozpory v rodine, ktoré nahrávajú do karát tým, ktorí zámerne šíria dezinformácie. Prečo?
Lebo nekritické zanietené presvedčenie vytvára fanatizmus a fanatizmus vytvára stúpencov (témy, idey, strany…).
Vymieňajte si preto názory, nové zistenia, sledujte projekty a aspoň po očku pri tom sledujte aktivity zamerané na zmierňovanie nenávisti na internete.
Ak budú takéto aktivity podporovať viacerí ľudia, je šanca vytvoriť krajšie online prostredie pre všetkých rýchlejšie.

Nezabudnite:
Tlačidlo ZDIEĽAJ je jednou z našich najsilnejších online zbraní. V dobrom, aj v zlom. Môžeme ním šíriť nepravdy, ubližovať, podporovať šikanu, nenávisť, chaos či paniku alebo naopak šíriť pozitívne správy z osobného života či života v našej krajine, inšpirovať, vzdelávať. Môžeme ním tiež vyvracať zverejnené nepravdy alebo aspoň dopĺňať stanoviská skutočných odborníkov, nie rýchlokvasených vševedov z Facebooku.

Dôležité je správať sa v online svete tak, ako chceme, aby sa iní správali k nám a ako sa my chceme správať v reálnom svete. Slušne a kultivovane.