Vedeli ste, že na začiatku bola hlinená doštička?
Vlastne nie, pred ňou tu boli hlinené „počítacie žetóny”. Ešte pred nimi zvieracie kosti s vyrytými zárezmi. A predtým všetkým slovo, ktoré rozprúdilo výmenný obchod a spôsobilo potrebu niečo si zapisovať – či už aká bola úroda, alebo aký majetok niekomu patril.
Písmo samotné si prešlo vlastnou cestou – od klinového písma, hieroglyfov z Egypta, rôznych runových znakov či kipu záhadných Inkov až po dnešnú latinku, azbuku, čínské či japonské znakové písmo a mnohé iné. A samozrejme, písma čisto elektronické.
Pre zrakovo znevýhodnených existuje Braillovo písmo a v súčasnosti aj aplikácie, ktoré im uľahčujú čítanie elektronického textu.
Na čo sa písmo zapisovalo? Na všetko možné, napr. aj na kožu či skaly (viď. známe Trenčianske bralo, o ktorom hovoríme v našom seriáli Spoznaj históriu Slovenska reálne aj virtuálne).
A od písma a jeho zápisu sme už len na skok ku knihám a knižniciam. Knižnice plné zvitkov alebo dokonca kníh pripútaných ku policiam reťazami, aby nedošlo k ich krádeži.
V európskom t.j. „západnom“ svete bol prelomovým rok 1454, kedy Johannes Gutenberg na svojom tlačiarenskom stroji vytlačil prvú knihu – Bibliu. O rozmach predaja a tým aj rozvoj kníhtlače sa však zaslúžili až rôzne pomocné knihy, ako napríklad kuchárky či kalendáre a zábavné knihy.
Mimo Európy sa prvá hromadná tlač spomína už v roku 770, kedy bolo v Japonsku na príkaz cisárovnej Shōtoku ručne vytlačených milión kópií modlitebných zvitkov.
Čo to je vlastne kniha?
Oficiálny slovník uvádza napríklad toto:
- slovesné alebo obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku alebo
- časť rozsiahlejšieho textu v rámci jedného zväzku tvoriaca samostatný celok.
V každom prípade je to ukončené, finálne a nemeniace sa dielo, ktoré je určené najmä pre verejnosť.
Po splnení týchto podmienok každá kniha dostáva svoje „rodné číslo” – teda tzv. ISBN číslo, ktoré je jedinečné pre každú publikáciu a dokonca aj formu publikácie. Napríklad papierová, PDF, či rôzna iná e-verzia, každá má svoje označenie v rámci ISBN.
Ako je spomínané vo Výročnej správe o Slovensku za rok 2021, elektronické knihy patrili v roku 2021 k najobľúbenejším predplateným produktom na internete. Niet sa čo čudovať, pandemická situácia na 2 roky obmedzila reálny svet, tak aj knihy sme čítali viac virtuálne.
Dá sa však predpokladať, že elektronické knihy (či už textové verzie alebo audioknihy) tie klasické papierové len tak rýchlo nenahradia. Z čoho vychádza tento predpoklad?
Počet titulov vydaných na Slovensku a forma ich distribúcie
zdroj: ZVKS
Pozreli sme sa na štatistiky kníh vydaných na Slovensku za roky 2016 – 2020. Ako z grafu vyplýva, len časť titulov je distribuovaná aj formou e-knihy alebo audioknihy. Dopyt a ponuka sú navzájom prepojené, čiže sa dá predpokladať, že pri vyššom záujme zo strany kupujúcich by bolo aj viac e-kníh.
Pre zaujímavosť – podľa prieskumu v USA z roku 2019 celkovo 7% dospelých číta iba e-knihy. Ďalších 37% naopak číta iba papierové knihy. To podstatné však je, že až 72% opýtaných číta knihu v nejakej podobe.
Postoj obyvateľov USA k čítaniu kníh v rôznych formách
zdroj: prieskum z roku 2019
O prínosoch digitalizácie a e-kníh by sa toho dalo popísať veľa. Za všetko uvedieme hlavne nasledujúce fakty:
- vďaka digitalizácii vzácnych, ojedinelých a starých diel sú tieto dostupné množstvu odborníkov, čo v minulosti nebolo možné a zvyšuje sa tak kvalita poznatkov,
- jednu knihu môže naraz čítať viac ľudí, a to nezávisle od toho, kde sa na svete nachádzajú,
- mnohé pôvodné diela sú také staré, že sú krehké a veľmi citlivé aj na dotyk – virtuálna podoba však umožňuje pracovať s nimi bez hrozby ich zničenia,
- mnohé knihy sa vďaka digitalizácii znovu “objavili”, keďže sa o ich existencii buď vôbec nevedelo (mohli byť v súkromných zbierkach), alebo nebolo známe miesto ich uloženia,
- čítanie a vzdelávanie je omnoho jednoduchšie ako predtým a postačuje k tomu aj jednoduché zariadenie ako mobilný telefón
- audioknihy si môžu poslucháči vypočuť bezpečne aj pri chôdzi, manuálnej práci či dokonca šoférovaní,
- doručenie e-knihy po zakúpení je záležitosťou sekúnd,
- niektoré formáty e-kníh umožňujú písať si do nich ľahko vyhľadateľné a odstrániteľné poznámky,
- forma zdieľaných dokumentov umožňuje jednoduché písanie e-kníh viacerým autorom naraz,
- e-knihy sú lacnejšie ako klasické tlačené knihy,
- na výrobu e-kníh nie je potrebné rúbať stromy.
Z pohľadu etiky a bezpečnosti netreba zabúdať ani na to, že:
- nie je slušné sťahovať si knihy bez platenia, teda “na čierno”. Za každou knihou je jej autor, ktorého práca má byť zaplatená. A ako je už vyššie spomenuté, e-knihy sú lacnejšie, čiže ich úhrada sa menej dotkne rozpočtu čitateľa.
- Ilegálne sťahovanie e-kníh nesie v sebe aj bezpečnostné riziko. Do svojho zariadenia si môžete stiahnuť infikovaný súbor, alebo sa dostať na web tváriaci sa ako korektný predajca. Môže to však byť podvodný web s cieľom vylákať osobné údaje či citlivé dáta. Viac o tejto téme sa spomína aj v článku o phishingu.
A už len pár zaujímavostí na záver. Vedeli ste, že:
- existuje Mapa kníhkupectiev na Slovensku?
- prvá verejná knižnica na Slovensku sa nachádza v Košiciach?
- najstaršou slovenskou knihou je Bardejovský katechizmus z roku 1581?
- Zlatý fond denníka SME postupne digitalizuje diela klasikov slovenskej literatúry?
- najdrahšou knihou na svete je Codex Leicester od Leonarda da Vinci, ktorú za 30 miliónov dolárov kúpil Bill Gates?
- ovoniavanie kníh má svoje pomenovanie a volá sa bibliosmia? Na e-knihy sa zatiaľ nedá aplikovať, ale…
- 30 minút čítania denne údajne predĺži život o 23 mesiacov?
