Falošné správy, alebo ako sa moderne hovorí „fake news“, nie sú novinkou v komunikácii či verejnom priestore. Stáročia používali rôzne skupiny „nepravdivé či skreslené informácie“ na oklamanie druhej strany – nepriateľa, politického soka, obchodného partnera a podobne.
Neriešime teda novinku.
Príchodom a rozvojom technológií a hlavne inteligentných telefónov sa tento typ „ovplyvňovania“ stal viac nebezpečným.
Čo sú falošné správy a prečo vznikajú?
Falošné správy, tzv. fake news, sú informácie, fotografie alebo videá, ktoré sú vymyslené alebo ktoré sú upravené z reálnych podkladov a nezakladajú sa na pravde. Vznikajú na pomýlenie, odvedenie pozornosti, oklamanie a manipulovanie. Používajú sa napr. ako obchodné praktiky, aby oklamali kupujúceho alebo na zmätenie skupiny ľudí či dokonca celej spoločnosti a zmanipulovanie názorov. Či už v prospech jednotlivcov alebo napr. politických strán.
Ako vyzerajú „dobré“ fake news?
- Znejú reálne.
- Šokujú.
- Šíria sa ako požiar.
- V správach je často použitá známa osobnosť.
- Za tému majú spravidla niečo citlivé:
- Zvyknú informovať o praktikách, ktoré používajú „iba“ elity a teraz už môžu všetci.
- Odhaľujú nadprirodzené udalosti.
- Odhaľujú konšpirácie, najmä konšpirácie „mocných“.
- Informujú o teroristických činoch.
- Zvyknú mať zlú gramatiku.
- Odkazujú na stránku, ktorá vznikla včera resp. nedávno (veď niekto mal super nápad včera a dnes sa už o tom hovorí všade).
- Nemajú skutočný zdroj alebo autora – buď sa nedopátraš, kto správu zverejnil ako prvý alebo ani odkiaľ skutočne sú použité „fakty“.
- Znejú až príliš dôveryhodne v štýle „veď si to dávno vedel…“.
Falošné správy nemusia mať všetky charakteristiky, ale spravidla majú niektoré z vyššie vymenovaných.
Ako sa chrániť pred falošnými správami?
- Správy, ktoré majú vyššie spomenuté príznaky je potrebné overiť predtým, ako im veríš alebo ich budeš ďalej šíriť.
- Overme si:
- Kto ešte tvrdí niečo podobné?
- Publikovali ich aj známe konšpiračné miesta? (ich zoznam nájdeš napr. na konspiratori.sk, alebo na FB Polície SR venovanej Hoaxom s názvom Hoaxy a podvody – Polícia SR.
- Sú fotky podvrhnuté z inakade a zneužité alebo sú pravé? Pravosť a zdroj fotografií je možné overiť napr. aj na: images.google.com alebo com.
- Prečítaj si komentáre pod správou. Uverili jej viacerí? Alebo ju už odhalili ako falošnú? Podporuje ju nejaký hejter?
- Kto správu publikoval? Odkiaľ prišla? Veríš tejto osobe alebo je to niekto neznámy? Môže mať z toho prospech alebo je to „nevedko“, čo sa zabáva?
- Používajú informácie zo správy napr. niektoré politické strany? Prečo, čo z toho majú? Nemajú namiesto toho zlepšovať fungovanie štátu? Neblížia sa náhodou voľby alebo nebola odhalená nejaká štátna kauza?
- Overme si:
Hlavná informácia:
Ver zdravému rozumu – to pomáha najčastejšie. Skratky v živote, podnikaní, či vedomostiach vedú k vytúženému cieľu iba veľmi zriedka.
Pozri si ďalšie video zo série „Mentálna bezpečnosť a zdravie na internete“ a vyberaj si, s kým a kde sa budeš stretávať vo virtuálnom priestore.
