Október je MESIACOM kybernetickej bezpečnosti a 30. november je DŇOM počítačovej bezpečnosti.
V súčasnosti sú to tieto pojmy viac-menej to isté – žijeme v tak virtuálne prepojenom svete, ako nikdy predtým, preto by nás mala takáto bezpečnosť zaujímať každý jeden deň v roku.
Už v minulosti sme vám pri tejto príležitosti priniesli praktické rady o kybernetickej bezpečnosti. O tom ako ju naučiť starších aj mladších. Ako sa dotýka sociálnych sietí, firiem aj verejného sektora. Naše praktické rady sú stále platné a pozrieť si ich môžete tu:
Rok 2022
Deň počítačovej bezpečnosti
Rok 2021
Deň počítačovej bezpečnosti
A čo rok 2023?
Dnes, o rok starší a “digitálnejší”, môžeme potvrdiť, že tie „staré“ odporúčania sa príliš nezmenili (stále treba mať silné heslá na Facebooku či Instagrame, používať dvojfaktorové overovanie, chrániť citlivé firemné či svoje súkromné údaje, …), no zároveň sme za ten krátky čas natrafili na nové hrozby.
Z rôznych súdkov vyberáme tri z nich:
TikTok
Za posledný rok sa u nás na Slovensku stále viac dostávala do popredia čínska sociálna sieť TikTok, ktorú milujú hlavne mladí ľudia a deti.
A tak je úplne normálne, že sa práve sem presúvajú obavy ohľadom toho, ako táto sieť narába s citlivými dátami našich potomkov. Aký má dopad na ich resp. aj náš vývoj a sociálne správanie. Aké hrozby a témy sa tam denne objavujú a riešia.
Kyberšikana je niečo, s čím bojujeme stále viac a viac a tak sa tomu bohužiaľ nevyhol ani tento nový fenomén.
Naša rada:
Rozprávajte sa doma s deťmi o TikToku a zaujímajte sa o to, čo si tam radi pozerajú. Alebo či ich niečo ohľadom neho niečo netrápi.
A ak ste mladý človek, rovnako ako pri iných video kanálov – rozmýšľajte, čo tam dávate a či tým niekomu (alebo sebe) v budúcnosti neublížite.
AI
AI, teda umelá inteligencia, bola v roku 2022 ešte niečím úplne iným, ako dnes. Ubehlo iba zopár mesiacov od spustenia portálov na generovanie textov či obrázkov prostredníctvom nej a zrazu je to pracovný nástroj mnohých firiem. Zrazu je všade.
No s príležitosťami sa stupňujú aj riziká. Vo svete AI sa práve teraz napríklad rieši, kto má práva na všetok obsah, z ktorých umelá inteligencia tvorí svoje výstupy.
A jedna vec, na ktorú treba dať výrazne pozor – umelá inteligencia nevie emocionálne posúdiť citlivosť otázky (napr. vedúcej k sebapoškodeniu) a nemusí hovoriť pravdu.
Bezpečnosť sa totižto týka aj pravdivosti informácií, ktoré vďaka technológiám získavame. Keďže najmä u nás sú dezinformácie podľa výskumov na vzostupe, výstupy umelej inteligencie môžu rovnako zavádzať (informácie totiž získava aj z dezinformačných webových sídiel či textov, kde si niekto len tak jednoducho neodborne píše svoj názor).
Už sú známe aj prípady, kedy si napr. právnik na súde zľahčil svoju obžalobu pomocou AI, tá mu však poskytla rozhodnutia, ktoré sa nikdy nestali, iba si ich podľa iných informácií “vymyslela”.
Naša rada:
Zaujímajte sa o pokrok v oblasti umelej inteligencie. Netýka sa len škôl a umelou inteligenciou napísaných románov, ale napr. aj bankového sektora, priemyslu, energetiky a ďalších.
Pokrivená realita alias Deep fake dezinformácie
Vo svete zúri viacero konfliktov, ktoré sa preniesli aj do online sveta – a to nie iba na území daných krajín, ale napr. aj priamo v našej krajine. Dezinformácie odjakživa priali vojnovým konfliktom, na svoje šírenie totiž nepotrebujú žiadne povolenie, pasy či colné kontroly. Jednoducho potichu prekĺznu do našich sociálnych sietí a diskusií.
Rovnako tak sú dezinformáciami zasahované známe tváre, osobnosti s výrazným vplyvom aj ľudia z verejného sektora. Nie raz sme svedkami takzvaného “deep fake” videa – videa, v ktorých je skutočná osoba vytvorená pomocou umelej inteligencie (AI) a existujúcich fotografií či videa.
A keď už raz takéto video vyjde von, problém je na svete a preto treba veľa vysvetľovať, ako to v skutočnosti je a prečo treba byť opatrný pri pozeraní video obsahu na internete.
Dodávame aj, že podobné platí napr. aj pre komentáre na sociálnych sieťach či inde. Nie vždy ich píšu skutoční ľudia s úprimným zámerom vyjadriť svoj názor.
Naša rada:
Vždy venujte pozornosť zdroju správy, ktorú ste si práve prečítali a komentáre pod príspevkami vnímajte ako subjektívne vyjadrenia a nie ako fakty. Pretože nikdy neviete, či komentár nenapísal naprogramovaný robot (tzv. bot) v prospech nejakého želaného efektu (napríklad zdiskreditovania). Rovnako sa zamýšľajte aj pri online videu alebo dokonca neočakávanom telefonáte.