Vypočuj si ma!
Text článku bol nahovorený syntetickým hlasom, preto audionahrávka nemusí spĺňať všetky fonetické požiadavky.
Pre širokú verejnosť zrejme absolútne neznáma skratka, no aj tak s ňou prichádzame denne do styku – ak navštevujeme webstránky.
TLD, čiže po slovensky „doména najvyššej úrovne” je vlastne koncovka domény (webovej adresy), ktorá sa nachádza za bodkou. Typicky napr. .sk, .de alebo .org.
Vytvoriť a zapamätať si ich pre každý nový počítač v sieti však bolo čoraz ťažšie.Bolo to možné, kým bolo na internete iba pár stoviek počítačov. Potom prišiel zlom.
Časom sa totiž objavili dva veľké problémy:
- Internet rástol tak rýchlo, že spomínaný centrálny súbor bol príliš veľký a sťahovanie jeho aktuálnej verzie preťažovalo sieť.
- Číselné adresy boli veľmi náročné na zapamätanie.
A práve toto bol impulz k zavedeniu nového systému – systému unikátnych mien.
A tak bol v roku 1983 navrhnutý DNS (Domain Name System, po slovensky „systém doménových mien” alebo jednoduchšie „doménový systém” prípadne „doménová infraštruktúra”).
Ten úplne zmenil adresáciu a vytvoril ľahšie zapamätateľné názvy. Vývojári toho systému ho vymysleli tak, že „doménové meno” sa bude skladať z niekoľkých častí – nejaké „slovo” pred bodkou a nejaký „kód” za bodkou.
Pre potrebu hlbšieho štruktúrovania sa môže slovami a bodkami „doľava” ďalej pokračovať (t.j. slovo3.slovo2.slovo1.kód).
Venujme sa teraz tomu, čo je za bodkou – čiže TLD alias „doména najvyššej úrovne”. V januári 1985 boli oficiálne spustené prvé takéto domény (a väčšinu poznáme aj dnes): .com, .org, .net, .edu, .gov, .mil a .arpa.
Potom sa to už sypalo ako lavína a pribúdali mnohé ďalšie. Dlhú dobu to však boli iba také, ktoré boli priradené k nejakému regiónu resp. krajine a teda majú za bodkou kód krajiny.
TLD s koncovkou krajiny voláme ccTLD (v slovenčine domény najvyššej úrovne pre tú-ktorú krajinu), pričom cc znamená „country code”.
Do tejto kategórie spadajú koncovky ako .sk (Slovensko), .cz (Česko), .de (Nemecko) a podobne. Tieto koncovky majú vždy len 2 znaky a od istej doby sa vytvárajú vždy iba v súlade s normou pre dvojznakové kódy krajín.
Okrem ccTLD existujú aj tzv. gTLD, pričom g znamená „generic” (v slovenčine generické domény najvyššej úrovne). Tieto naznačujú, že nemajú žiadnu „štátnu príslušnosť”, ale ide o určitú tému resp. slovo.
Zvyčajne majú 3 a viac znakov, ako napríklad .com (komerčný sektor), .info (informácie), .net (sieťové témy).
Existujú rôzne ďalšie skupiny a podskupiny TLD-čiek (napríklad sTLD alebo tTLD), tie však majú špecifický technický charakter.
Zaujímavejšie sú novšie gTLD, ktoré vznikli po roku 2012, kedy bola otvorená možnosť jednorazovo požiadať o vznik ďalších gTLD. Tak vznikli napr. .xyz, .tech, .pizza a podobne.
V roku 2025 sa začal pripravovať proces druhej vlny žiadostí o vznik nového gTLD. Subjekt, ktorý by chcel spravovať novú gTLD sa však musí pripraviť na finančne náročný a dlhotrvajúci proces. TLD sú navyše najmä v európskom priestore výrazne regulované rôznou legislatívou, napr. tou o kybernetickej bezpečnosti.
Celosvetový zoznam resp. register TLD spravuje IANA – organizácia amerického pôvodu, ktorá sa stará o základné „stavebné kamene“ internetu – IP adresy, DNS a koncovky webov a aby základná infraštruktúrna komunikácia fungovala správne.
Súčasťou doménového sveta je aj medzinárodná organizácia ICANN, ktorá je „matkou” IANA a dáva povolenie na vznik a používanie TLD, určuje pravidlá správy gTLD, koordinuje správu ccTLD, vytvára priestor pre odborné diskusie atď.
