Digitálna hygiena – časť prvá

Už niekoľko rokov sa hovorí, že žijeme v rýchlej dobe, že časy sa menia a všetko je akési viac uponáhľané. Že nie je čas na osobné stretnutia s priateľmi, prechádzky v prírode, relax pri knihe. Že nás viac a viac pohlcuje práca, stres, virtuálny svet a sociálne siete. Aplikácie v inteligentných telefónoch nám hovoria, ako cvičiť, koľko piť a kde nájsť človeka na randenie. Možno len virtuálne randenie.

Posledné dva pandemické roky vrhli na virtuálny svet iné svetlo. Pozitívnejšie. Hoci s problémami začiatočníkov, ale predsa sme sa naučili v online priestore pracovať, “meetingovať”, vzdelávať seba aj potomstvo, stretávať sa na diaľku s rodinou, “chodiť do divadla”, objednávať si potraviny, nakupovať oblečenie, komunikovať s lekármi…

Ako každý vynález či výdobytok novej doby, aj virtuálny priestor má nielen svoje prínosy, ale aj negatíva. Ani Alfred Nobel to s dynamitom zrejme nemyslel zle. Mala to byť pomoc ľudstvu pri banských prácach, ale vynaliezavosť urobila z dynamitu takmer okamžite zbraň.
Žiadna vec sama o sebe nie je zlá. Len zámer a spôsob ľudského konania jej dáva prívlastok.
Meč môže slúžiť na prepadávanie ľudí, ale aj na obranu vlastného domova.

Mobily, tablety, počítače, rôzne programy a aplikácie v nich, prichádzajúce e-maily, správy a telefonáty, diskusie na sociálnych sieťach, články a videá – všetko sú to obrovskí pomocníci, ak ich vieme zvládať.
Ak si vieme kontrolovať objem a zmysluplnosť času, ktorý im venujeme. No vplyvom rôznych okolností sa môže u nás vyvinúť pocit dlhodobého preťaženia alebo aj závislosti od digitálneho prostredia.

Ako to na sebe či ľuďoch vo svojom okolí rozoznať? Ako postupovať ďalej?
Na tieto témy sme sa spýtali odborníkov z organizácie IPčko – internetová poradňa pre mladých.

V nasledujúcich dvoch článkoch sa dozviete odpovede na rôzne otázky.
Teraz si zodpovieme prvé tri z nich.

Aké sú príznaky digitálneho preťaženia prípadne závislosti?

IPčko: Digitálne preťaženie alebo aj závislosť môžu mať rôzne druhy príznakov. Niekedy je prirodzené, že v istom období nášho života využívame technológie viac a niekedy menej. Preto je dôležité sa aj na jednotlivé symptómy pozerať ako na celok.

Je prirodzené, že naša kontrola ohľadom technológií je niekedy menšia. Čo je však dôležité, je pozrieť sa na to, či využívanie technológií alebo internetu dlhodobo neovplyvňuje naše zdravie a našu psychickú pohodu.

Napríklad tým, že neplníme svoje základné potreby ako je dostatok jedla, spánku, hygiena, alebo neplníme svoje povinnosti akými sú stretávanie sa so svojimi blízkymi, udržiavanie vzťahov, práca.

Tu je uvedených niekoľko príznakov, avšak tie sa u každého človeka prejavujú inak a v inej miere. Preto ak máme pocit, že naše využívanie technológií nám zasahuje do nášho života, tak je najlepšie sa priamo poradiť s odborníkom. Medzi príznaky patrí napríklad:

• neustále zaoberanie sa a myslenie na využívanie technológií/ internetu,
• abstinenčné príznaky, ak nie je možné využívať technológie/internet – tie sa môžu prejavovať tiež všelijakým spôsobom, ale napríklad to môže vyzerať ako podráždenosť, nervozita, smútok alebo úzkosť, ak nemáme možnosť využívať digitálne médiá,
• vytvorenie návyku na alebo tolerancie rovnakej úrovne zábavy prostredníctvom technológií alebo médií, čo spôsobuje, že pre pocit uspokojenia potrebujeme na internete stráviť stále viac času,
• neúspešné pokusy o obmedzenie alebo zastavenie využívania technológií /internetuneochota prestať s využívaním technológií aj keď majú na nás negatívny dopad alebo so sebou prinášajú negatívne následky,
• využívanie digitálnych médií/technológii ako relaxačnej stratégie napríklad po náročnom dni alebo ako únik od povinností či negatívnych pocitov,
• časté využívanie technológií dlhšie, ako sme si pôvodne plánovali,
• potreba skrývania svojich návykov ohľadom technológií alebo internetu pred svojimi blízkymi alebo kamarátmi a pocit viny za čas strávený na internete.

Existuje množstvo času strávené na rôznych zariadeniach mimo pracovného času, ktoré je ešte možno pokladať za „zdravé“?

IPčko: Presná hranica, ktorá by hovorila o zdravom využívaní technológií, neexistuje. Takéto číslo je veľmi individuálne a líši sa aj podľa veku, ako aj podľa toho, čo nám technológie poskytujú.

Je prirodzené, že keďže sa technológie stali takou veľkou súčasťou nášho života, napĺňajú nám rôzne potreby. Či už ich využívame na odpočinok alebo relax, na zábavu alebo zážitky, na svoje vlastné vzdelávanie alebo aj na to, aby sme boli v kontakte s našimi blízkymi.

Osobnú hranicu by sme si mali teda nastaviť tak, že sa skúsime sami zamyslieť nad tým, či neexistuje iný spôsob ako technológie, ktoré by nám tieto potreby naplnili. Alebo sa skúsiť pozrieť na to, či práve náš čas strávený na internete nám nezabraňuje v tom, aby sme tieto alternatívy využili, aby sme ich hľadali.

Existujú nejaké predispozície na vytvorenie si digitálnej závislosti? Sú nejaké skupiny ľudí ohrozenejšie?

IPčko: Je veľmi náročné hovoriť o predispozíciách, ktoré by automaticky znamenali závislosť na technológiách.

O čom však vieme hovoriť, sú rizikové faktory, ktoré môžu napomáhať pri rozvoji závislosti. V konečnom dôsledku však všetky rizikové faktory majú súvis s tým, za akým účelom technológie využívame a čo nám prinášajú.

U mužov sa napríklad táto forma závislosti vyskytuje častejšie a to práve aj kvôli väčšej pravdepodobnosti, že budú technológie využívať na hranie hier alebo na zapájanie sa do kybersexu, čo sa ukazujú ako rizikové faktory pre rozvoj závislosti.

Ďalším faktorom je tínedžerský vek, keďže deti ani mladí ľudia ešte nemajú rozvinuté schopnosti sebaregulácie a sú náchylnejší na to, aby sa nechali ovplyvniť médiami.

Rovnako tak rizikovým faktorom je, ak človek využíva technológie ako svoj primárny zdroj socializácie. Ak je niekto hanblivejší a je pre neho náročnejšie nadväzovať kontakty v reálnom živote, internet mu ponúka priestor, ako to robiť v bezpečí, bez rizika a preto ho to núti využívať technológie viac.

Rizikovým faktorom sa ukazuje byť napríklad aj veľké množstvo stresu alebo náročné životné situácie. Ak nemáme vytvorené zdravé zvládacie stratégie, je prirodzené, že budeme využívať technológie ako niečo, čo nám pomáha zbaviť sa negatívnych pocitov, t.j. pomáha nám to cítiť sa lepšie. Preto sú aj viac ohrození ľudia, ktorí trpia úzkosťami, depresiou alebo napríklad aj ADHD.

Rovnako tak sú viac ohrození ľudia, u ktorých je už rozvinutá iná forma závislosti, napríklad na návykových látkach.

Ďalšie zamyslenie sa nad touto vážnou témou prinesieme už čoskoro.