Technológie si dnes už bezpochyby našli svoje miesto v triedach základných a stredných škôl a všetko nasvedčuje tomu, že trend v oblasti digitálneho vzdelávania bude pokračovať aj naďalej.
Mnoho pedagógov chce preto dať deťom výnimočný pocit z hodiny a posunúť svoju vyučovaciu hodinu na vyšší level pomocou technológií.
Jedným z pedagógov, ktorý je nadšencom pre integrované technológie v rámci vyučovania na
1. stupni ZŠ, je aj pán Rastislav Očenáš zo Základnej školy Andreja Sládkoviča v Sliači, ktorý nám porozprával o ozobotoch a ich využití pri práci s deťmi.
Ako prišiel ozobot do vašej školy?
RO: Keď som po prvýkrát prišiel do kontaktu s ozobotmi, napadla mi veta, ktorá uvádza tento text – “ozobot do každého peračníka”.
Tak, ako boli pero, ceruzka, pravítko symbolmi “analógového old school” vzdelávania, tak práve technológia ako ozobot by mohla reprezentovať úplne nový prístup – učenie sa s technológiou, v algoritmoch, cez riešenie problémov, ako nástroj prístupný každému dieťaťu, kedykoľvek uzná za vhodné ho použiť a riešiť úlohu po novom.
Pokusne som si kúpil prvého, vlastného robota. Bol som fascinovaný, celý víkend som skúmal, čo všetko sa s ním dá učiť, kde všade by sa dal aplikovať vo vyučovaní. V triede vyvolal ošiaľ. Deti sa od neho nevedeli odtrhnúť, odrazu nevnímali, že sa učia. Hrali sa.
Hneď po zoznámení s touto technológiou som sa cez grantovú výzvu známej nadácie uchádzal o grant, aby sme získali jedno zariadenie pre každého žiaka. Behom dvoch mesiacov sme s prvákmi robili skupinový “unboxing”.
“Učíš ma skôr, ako ťa zapnem”.
RO: Túto vetu povedalo dievčatko – prváčka, keď sme našich ozobotov vyslobodili z krabíc. V našej triede používame koncept tzv. životných zručností.
Starostlivosť, zodpovednosť…Keď sme začali tvoriť s deťmi pravidlá o tom, ako budeme Ozoboty používať, prišli sme na to, že potrebujeme presne tieto životné zručnosti, aby sme sa dokázali o takúto “umelú inteligenciu” postarať.
Rozprávali sme sa o tom, ako sa o ne budeme starať v triede, presne sme si popísali, ako ich budeme skladovať, kedy budú v peračníkoch, kedy vo svojich dokovacích staničkách.
Nastavili sme si postupy, čo s nimi, keď si ich deti zoberú domov – ako ich bezpečne prepraviť,
ako ich nabiť, splniť zadanú “domácu úlohu” a opäť bezpečne priniesť do školy.
Táto “hračka” učí deti zodpovednosti a starostlivosti.
Programovanie bez počítača
RO: Ozobot je unikátna technológia. V súčasnosti je dostupných mnoho šikovných “vecičiek”, ktoré sa dajú programovať pomocou obrázkového jazyka či blokov.
Ozobot však znížil prah programovania ešte pred prvý ročník. Dá sa totiž programovať fixkami – farbami, bez nutnosti rozumieť písmu, symbolom. Dieťa vie ovládať Ozobota pomocou farebných čiar a sledu farebných štvorčekov.
Vľavo, vpravo, zrýchliť, otočiť, spomaliť, ukončiť program – čokoľvek, len pomocou fixiek. Žiadne
sedenie pri obrazovke. Program vzniká na papieri, prípadne dokresľovaním “príkazov” do
predpripraveného hárku.
To umožňuje deťom prototypovať, skúšať riešenia na báze pokusu – omylu. Ak nefunguje jedna cesta, zoberiem fixku a kreslím novú. Úplná sloboda. Programuje sa kdekoľvek – v triede, doma, na školskom dvore. Papier a fixky. To je všetko.
Alebo nie tak celkom. Keď deti začne programovanie fixkami nudiť, môže sa naskočiť na druhú úroveň ovládania Ozobota – blokový jazyk OzoBlockly.
Tento jazyk je veľmi intuitívny a má veľa spoločných prvkov, dokonca blokov s jazykom Scratch. Takže ak deti dokážu programovať v Scratch-i, zvládnu aj túto úroveň Ozobota.
Pri programovaní napr. Micro:Bitu ho potrebujete pripojiť cez USB, potvrdiť spojenie a občas ani tak niektoré počítače toto zariadenie nerozpoznajú. Ozobota však stačí “naflashovať”. Keď je program hotový, stačí potvrdiť voľbu “flash” a priložiť zapnutého ozobota na displej PC alebo tabletu. Kruh na obrazovke sa rozbliká a robot sa naučí program priamo z obrazovky.
Bit, či Evo?
RO: Ozobot je dostupný v dvoch verziách. My sme do školy nakúpili verziu Bit. Jednoduchšiu a
lacnejšiu. S odstupom času ľutujem.
No nie je ešte všetkým dňom koniec. Evo je väčší, inteligentnejší, robí zvuky a komunikuje aj cez bluetooth – s mobilným telefónom či s inými Ozobotmi.
Toto Bit bohužiaľ nedokáže. Ten len číta farebné kódy, vie sa učiť programy na báze blokového programu a používa niekoľko led diód. Hotovo. No extra funkcie nie sú to, čo mi vo verzii Bit chýba.
Evo je precíznejší, nemýli sa. A toto je pre mňa – učiteľa prvákov, druhákov kľúčové. Občas
sa totiž stane, že robot Bit nevykoná zadanie aj napriek tomu, že deti uvažovali a programovali
správne, no kreslili nepresne.
Evo je k rukopisu malých detí oveľa zhovievavejší. Príkazy číta s 99% úspešnosťou aj v prípade, že fixka trochu ubehne z čiary. Ak by som mal teda odporučiť, viac radosti deťom i učiteľovi/rodičovi určite prinesie Ozobot Evo, pretože dáva dieťaťu presnejšiu spätnú väzbu a nie je potrebné robiť v programoch toľko korekcii.
Čo sa dá robiť s ozobotmi v 1. ročníku?
RO: Ozoboty sú veľmi vďačné. Majú neutrálny tvar, na ktorý sa jednoducho dá vytvoriť kostým z
papiera, prípadne aplikácia vytvorená na 3D tlačiarni.
Dokážu spoločne pomáhať pri pochopení mnohých javov – v rastlinnom tele, ktoré sme si nakreslili na veľký flipchartový papier predstavovali kvapky vody a po modrých kapilárach svietiac na modro putovali ako kvapky vody až do listu, kvetov, plodov.
Inokedy sa zmenia na planéty našej slnečnej sústavy a po eliptických dráhach obiehajú okolo Slnka, aby si deti tieto kozmické pohyby dokázali predstaviť.
Perfektne nám poslúžili aj pri nácviku písania písaných písmen, kde pomáhali deťom fixovať si tvary písmen, zapamätať si, kde sa tvar začína a kde končí.
Ak im nedáme nijaký príkaz, majú slobodnú vôľu, dokážu preto veľmi zábavné veci založené na náhodnosti. Napríklad vylosovať deťom slová, ktoré majú použiť vo svojom príbehu. Vďaka Ozobotovi tak z rovnakého zadania dostaneme v pohode 20 rôznych výsledkov.
Pracovali sme už však aj na komplexnejších programoch. Testovali sme použitie Ozobotov pre
použitie v smart-domácnosti a vytvorili sme takto automatický systém triedenia, recyklovania a
odvozu odpadov v meste.
Inokedy sme si preprogramovali naše zariadenia na plávajúce zberače odpadkov v mori, ktoré sami dokážu identifikovať plastový odpad, či ropnú škvrnu. Pokiaľ plávajú na vodnej hladine, nechajú sa bez spotreby energie unášať, akonáhle identifikujú v blízkosti odpad, pustia sa do jeho likvidácie.
Čo teda povedať na záver? Len odporúčať získanie Ozobotov za účelom výuky, pretože už dávno sa potvrdilo že slová J. A. Komenského “Škola hrou” sú rozhodne pravdivé.
A kde ho získať? Skúste zadať “ozobot evo” alebo “ozobot bit” do webového vyhľadávača…
