Netiketa pri videohovoroch

Ako už názov samotný evokuje, „videohovor” je diaľkový hovor, ktorého súčasťou je aj video.
Či už hovoríte s jednou alebo viacerými osobami naraz, vďaka videohovoru ich nielen počujete, ale aj vidíte. Dokážeme vnímať mimiku, emócie, reagovať na seba navzájom viac, ako pri klasickom telefonáte, o porovnaní s e-mailovou komunikáciou ani nehovoriac!

Technické vymoženosti 21. storočia nám umožňujú vybrať si, či videohovor – alebo už aj hovorové “call” či “meet” – absolvujeme prostredníctvom inteligentného telefónu, tabletu či počítača. Nástrojov a aplikácií na ich uskutočnenie je už takisto obrovské množstvo a mohli by sme im venovať niekoľko článkov.

Čo je teda pre videohovor potrebné? Pripojenie na internet s „dostatkom dát” (prenos videa je výrazne náročnejší ako iba prenos zvuku), vhodné zariadenie a v ňom správnu aplikáciu … a samozrejme, na druhej strane osobu ochotnú s nami komunikovať.

Videohovory typicky rozlišujeme na neformálne a pracovné.
Kým v priateľskej komunikácii si môžeme dovoliť byť uvoľnený a menej strohý, pracovný rozhovor si vyžaduje dodržiavanie istých pravidiel slušnosti, vďaka ktorým pôsobíme profesionálne. A to sa týka aj oblečenia a upravenia sa!

Koniec koncov, veľmi dobre nás „vyškolili” dva pandemické roky 2020 a 2021. Nielen v schopnosti viesť videohovory technicky správne („Haló, počujete ma?”, „Je ma vidno?”, „Kam mám kliknúť?”, „Ako pozvať ďalšieho kolegu?” „Ako mám zdieľať prezentáciu, nejde mi to…”), ale aj z vhodného správania sa pred kamerou.
Lebo je iné hovoriť so starou mamou z opačného konca krajiny a iné s riaditeľom spoločnosti, ktorému prezentujeme výsledok svojej polročnej práce či v rámci pracovného pohovoru.

Čo teda správne pri videohovore robiť?

1. „Chodiť” načas

Tak ako v reálnom svete, aj v tom virtuálnom platí, že chodiť na stretnutie načas je základná slušnosť. Lebo nikomu sa nechce čakať dlho pri prázdnej obrazovke a po odpojení sa už dotyčného možno nemáte vôbec ako zastihnúť.
Ak nestíhame a je to možné, treba opäť využiť online svet a o meškaní včas informovať.

2. „Byť v obraze” – a to doslova

Netreba zabúdať, že na druhom konci sedí človek a ten potrebuje spätnú väzbu v rozhovore presne tak, ako v reálnom živote. Je slušné mať zapnutú kameru, aby bolo vidno našu tvár a aby kolega na druhej strane nemal pocit, že sa rozpráva s čiernou obrazovkou.

Čierna obrazovka navodzuje aj pocit, že tam vlastne vôbec nie ste (a niekedy to môže byť aj pravda). Výsledok takéhoto zistenia druhou stranou si iste viete predstaviť.

Samozrejme, môže byť reálny dôvod, prečo nemôžete mať kameru zapnutú (napr. nie je funkčná alebo internetové spojenie sa vtedy prerušuje). Vždy je v takomto prípade vecou slušnosti o tomto dôvode informovať ostatných účastníkov.

Častokrát sa prostredníctvom videohovorov konajú aj rôzne „webináre”, ktoré môžu byť nahrávané. Vtedy je vždy potrebné účastníkov na takéto nahrávanie vopred upozorniť.
Ak si totiž neprajú byť virtuálne zvečnení, je potrebné dať im možnosť vypnúť si svoju kameru.

3. Hľadieť priamo do kamery

Kamera by nás mala snímať priamo. Prečo? Lebo nikto z nás si nepraje dívať sa niekomu do nosa, no nie? A navyše ak sa druhý účastník pozerá kade-tade, máme pocit, že nás nevníma.
Zaujímavé je, že sa tak mnohokrát z rôznych príčin nedeje. Napríklad preto, lebo používame viacero monitorov. Častým problémom býva aj to, že kamera nie je umiestnená pod správnym uhlom.
Na tento princíp by sme mali dbať najmä v prípade, keď máme slovo.

4. Pri nerozprávaní si vypnúť mikrofón

Zapnutý mikrofón môže narobiť veľa nechceného ruchu a ozveny, čo narúša hladký priebeh videohovorov. Dbať na to je aj prejavom tolerancie voči ostatným a je to jeden zo základov slušnosti.
Predstavte si napr., že susedia niektorého účastníka vŕtajú alebo má dotyčný nahlas rádio či sa priamo rozpráva s niekým iným. Stalo by sa tak aj pri normálnom „fyzickom” stretnutí? Asi nie…

Dobrou vecou vychádzajúcou z takejto praxe je, že mnohé platformy umožňujú vypnúť na diaľku mikrofón niektorému z účastníkov hovoru, ak na to sám zabudol alebo rovno moderovať, kto môže hovoriť.
Viaceré dokážu takisto odfiltrovať rušivé šumy z pozadia už zachyteného zvuku. Vďaka tomu sa napríklad vaši kolegovia nemusia dozvedieť nič o hlučnej hádke, ktorá sa deje u susedov účastníka.

5. Používať správne prostredie

Pri „fyzickom” pracovnom stretnutí sa dokážeme plne sústrediť na svojich kolegov a rozhovor.
V mimopracovnom prostredí najmä pri práci na diaľku však už na nás striehne množstvo rozptýlení, ktoré odvádzajú našu pozornosť od témy stretnutia.
Hrajúce sa deti, mačka dožadujúca sa pohladenia, partner pobehujúci po byte. Možno sme dokonca pri bazéne a máčame si nohy. Je jasné ako rušivo to pôsobí na našich kolegov na druhej strane monitora, ak vidia takéto udalosti dejúce sa za nami!

Preto je vhodné vytvoriť si vlastné zázemie – ideálne pracovný kútik, kde nás nebude nikto rozptyľovať a aj pozadie za nami navodí pracovnú a sústredenú atmosféru.

Ak to fyzicky nie je možné alebo nemáme záujem nikomu ukazovať čokoľvek zo svojho súkromia, odporúčame nastaviť si niektoré z neutrálnych virtuálnych pozadí, ktoré rôzne aplikácie a platformy pre uskutočňovanie videohovorov poskytujú.
Samozrejmosťou býva aj nahratie si vlastného obrázku ako pozadia, ktorým mimo iné môžete napr. podtrhnúť svoju náladu či odľahčiť atmosféru.

Ale pozor! Virtuálne pozadie si je dobré si pred spustením videohovoru skontrolovať, aby ste nedopadli ako tento právnik vysvetľujúci, že nie je mačka.

6. Vhodne sa virtuálne označiť

Môže sa stať, že sa na videohovore stretneme s človekom, s ktorým sa ešte nepoznáme. Ťažko si s ním cez obrazovku podáme ruky a predstavíme sa, ako káže bežná slušnosť.
O to viac, ak ide o nejakú pracovnú skupinu, kde je množstvo ľudí.

Menovka typu „zariadenie1” je všetko iné, len nie dobré. Je vhodné mať vo svojej menovke nastavené priezvisko, prípadne aj spoločnosť (školu, mesto či krajinu, ktorú reprezentujeme) – samozrejme, primerane oficiálnosti a pravidlám virtuálneho podujatia, na ktorom sa zúčastňujeme.

Tento princíp je vhodné používať aj pri stretnutiach, kde väčšinu času iba počúvame, najmä ak sa chceme niečo spýtať alebo len komunikovať v chate. A pri platených stretnutiach Vás pravdepodobne bez správneho označenia sa ani nepustia do hovoru.

===

A čo povedať na záver?

Každý videohovor treba brať ako osobné stretnutie v reálnom živote.
Preto sa treba zamyslieť, či konzumácia jedla, pozeranie televízora počas hovoru, prípadne kreslenie si a iné aktivity patria na takéto stretnutie.
Ak nemáte dohodnuté osobitné pravidlá, my si myslíme, že nie.