8. september je Medzinárodný deň gramotnosti, a tak sa na ňu trošku pozrime. Teda, v našom ponímaní na digitálnu/počítačovú gramotnosť. Prečo je vôbec dôležité byť digitálne gramotný?
Keďže si čítate tento online článok, aj vy evidentne patríte medzi digitálne gramotných ľudí. Predsa len ste sa museli k nemu dopátrať. Zapnúť si mobil, tablet či počítač, otvoriť prehliadač a následne ste sa dostali až sem. Gratulujeme! No viete, že toto je len základná úroveň?
Inštitút pre verejné otázky (IVO) realizoval koncom februára 2022 prieskum s názvom Digitálna gramotnosť na Slovensku. Z neho vyplynulo, že u dospelej populácie Slovenska stúpol po pandémii podiel digitálne gramotných z 81 % na 83 % v rôznych úrovniach, čo predstavuje viac ako 100 000 Slovákov.
O akých úrovniach hovoríme?
• Podľa IVO až 58 % dospelých tvrdí, že má digitálne zručnosti na základnej používateľskej úrovni. To znamená, že si napríklad vedia zapnúť počítať/telefón, používať internet, sociálne siete či internet banking. Alebo si prečítať tento článok.
• Do pokročilej úrovne sa zaradilo 23 % Slovákov – títo by mali vedieť ovládať už aj profi aplikácie a hardvér v práci, verejnej správe či podnikaní, ako aj ovládať netiketu na internete, …
• No a expertov, ktorí dokážu programovať, tých máme doma okolo 2 %.
Mnohí z nás majú okolo seba ľudí, ktorí nevedia, ako majú digitálne technológie vôbec „uchopiť“ – prekážky im tvorí ich ekonomické či sociálne postavenie alebo sa len jednoducho nechcú/boja orientovať v informačnom a virtuálnom svete. No už dnes sme svedkami, že byť digitálne gramotní je pre nás priam žiadúce až nevyhnutné.
Prečo a v akých oblastiach?
1. Bezpečnosť
Čím sme zručnejší na počítačoch, tabletoch, či internete, tým sa na nich správame bezpečnejšie. Pretože poznáme ich riziká a možnosti, ako im predísť. Zamykáme si klávesnice na mobiloch, sledujeme podozrivé presmerovanie domén teda webových adries, volíme si silnejšie heslá, vytvárame dvojfaktorové overovanie pri dôležitých účtoch, kontrolujeme vhodnosť obsahu pre naše deti, …
No byť digitálne gramotní nás môže zachrániť aj pri rôznych offline situáciách, ako je napríklad ukradnutá platobná karta. Stačí ju okamžite behom sekúnd zablokovať v mobilnej aplikácii svojej banky a nestrachovať sa ako za starých čias, keď bolo treba všetko nechať tak a utekať do banky rušiť kartu osobne, prípadne sa snažiť dovolať jej podpore.
2. Zdravie
Podobne to je aj pri nahlasovaní poistných udalostí zo zahraničia. Dnes už niektorým poisťovniam stačí poslať za zákrok vykonaný v zahraničí iba vyúčtovanie odfotené mobilom. Takto sa dokážete k preplateniu financií dostať oveľa rýchlejšie, ako keby ste si nechali vybavovanie až po návrate domov.
Lekári dnes vypisujú zdravotné karty do počítača, vy dostávate online recepty do telefónov a celonárodné testovanie či očkovanie sa tiež vybavovalo najmä v online podobe. Nezabúdajme ani na nedávno vzniknuté covid pasy, ktoré sa ukazoval pri každom nákupe. Tie papierové oproti nim dostali veru riadne zabrať.
3. Práca
Kapitola sama o sebe. Tlak na digitalizáciu mnohých pracovných odvetví (štát, školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, výrobná sféra, …) je enormný. Rovnako tak sa každým rokom zvyšujú aj nároky na digitalizáciu zamestnancov. Dennodenne komunikujeme cez e-maily, chaty, aplikácie, firemné IT systémy, … Preto je dobré, ak sa na svoju digitálnu gramotnosť pozeráme ako na svoju pracovnú pomôcku.
Dobrým príkladom je svet fotografov. Kedysi analóg dnes prevalcovala digitálna fotografia, ktorá sa ale stále sama o sebe nepredá. Potrebujeme ju spracovať v softvéri, ktorý si už dávno nekupujeme na cédečkách, ale predplácame online. A potom sa tie upravené fotografie musia nejako dostať k potenciálnym zákazníkom. Tu nastupujú napr. sociálne siete ako portfólio.
4. Bežný život
Občiansky preukaz s čipom, elektronický podpis v banke, online sčítavanie obyvateľov v roku 2022, „spending reporty“ v internet bankingu, klimatizácie, lustre, brány či kúrenie ovládané smartfónmi, nákupy cez smart hodinky, mobily a e-shopy. Či stojíme na strane zákazníka alebo predavača/poskytovateľa služby, ak sme obaja digitálne zruční, tak si vzájomne pomáhame a zlepšujeme kvalitu bežného života.
A aký je teda záver?
Platí, že ak je človek ekonomicky silnejší, mladší a vzdelanejší, jeho výsledky v prieskumoch vykazujú zvyčajne vyššiu digitálnu gramotnosť.
No nikto nie je dokonalý. Dokonalosť by sme sa v oblasti digitálnej gramotnosti ani nemali snažiť dosiahnuť. Aj tí najzbehlejší z nás robia občas chyby. Niekedy úsmevné. Inokedy trápne, občas aj nebezpečné. Treba z nich poučiť seba aj svoje digitálne menej zdatné okolie. To predovšetkým.
Musíme si v tejto oblasti pomáhať. Pretože, čím budeme všetci spoločne digitálne gramotnejší v každej oblasti života, tým budeme ako národ vyspelejší a budeme sa mať lepšie.
